Modlitba Kataríny Emmerichovej pri svätom prijímaní

Božia služobnica Anna Katarína Emmerichová pred prijatím Najsvätejšej sviatosti prosila Boha, svojho Spasiteľa, aby jej dal svoje Srdce, aby ho v ňom dôstojne privítala a pohostila. Dala Mu na zváženie, že iba vtedy, ako bude mať jeho Srdce, bude ho môcť milovať a chváliť, ako si zasluhuje. Za jeho srdce ponúkla svoje vlastné s prosbou, aby ho ráčil prijať a naložiť s ním podľa svojho zaľúbenia. 

Keď takto odovzdala svoje srdce Bohu, vypočítavala všetky sily tela i duše, aby darovala Bohu všetko, čo má. Podávala Mu oči, uši a všetky údy s prosbou, aby ich použil k svojej dokonalej službe a aby s nimi vykonal všetko, čo ona sama nedokáže.

Potom vravela Bohu, zaväzujúc sa, že všetkým, čo je na nej a v nej, mu bude ďakovať a velebiť ho, že každý dych, každé pohnutie, každé mrknutie oka, každé pohnutie rukou, každá chvíľka utrpenia bude znamením vďaky a chvály. 

Potom sa obrátila na svätých a sväté prosiac ich, aby jej požičali, alebo darovali niečo zo svojej krásy, zo svojich ozdôb a cností, aby sa lepšie pripravila na Najsvätejšiu sviatosť a potom za ňu vrúcne ďakovala. Pred všetkými svätými sa obrátila k Božej Matke, aby sa jej dostalo darčekov z plnosti jej slávy a jej cností. Zvlášť vrúcne ju prosila, aby jej podala Božské Dieťatko, ako ho podala svätým Kráľom z Východu.

Napokon išla od svätého k svätému, prosiac almužny a pamätajúc u každého na jeho zvláštne prednosti, žobrala darček, v ktorom by sa páčila Božskému Spasiteľovi. Žobronila u nich slovami: "Ste tak nadmieru bohatí a ja som taká chudobná. Majte predsa zmilovanie. Veď žiadam len odrobinky z vášho nadbytku.

A po svätom prijímaní sa zvyčajne ocitla v extáze.